Poznámka autora: Tento článok obsahuje informácie platné k dátumu jeho napísania. Aktuálne už pozíciu predajcu nezastávam a venujem sa výhradne interiérovému dizajnu.
Takmer každý deň sa stretávam so stále tou istou situáciou. Do predajne vstúpi zákazník, ktorý smeruje priamo k predajcovi a začne jednoduchou otázkou pri ktorej viem, že si rezervu nenechali…
Najprv vám ale poviem čo tomu predchádza, teda resp. ako takmer so 100%-nou úspešnosťou viem, čo bude nasledovať. Títo zákazníci vstupujú do predajne prevažne rýchlejšie a ráznejšie ako ostatní. Väčšinou majú v ruke nejaký kúsok niečoho, zabalený v papieri alebo igelite, ich oči preletia ponuku obkladov a dlažieb v priemere za 7 sekúnd a okamžite po tom idú na vec.
“Dobrý deň, potreboval by som takúto dlažbu…”
…medzitým vyberú kúsok dlažby s rozmermi cca 5×5 cm, väčšinou ešte od lepidla. Často sa jedná o dlažbu minimálne 8 rokov starú, s ktorou nemali doteraz žiadny problém… doteraz!
Problém nastáva až vtedy, keď príde na rad oprava alebo rekonštrukcia kúpeľne a oni zistia, že z danej dlažby nemajú v rezerve ani jeden kúsok, a potrebujú napríklad 3 – 5 ks (hodnota je aritmetický priemer podľa toho čo si pamätám). Vtedy sa v prvom rade spýtam na názov výrobcu (ten je často na zadnej strane dlaždice, ale z kúska 5x5cm sa nedá vyčítať), jej rozmer a prípadne na názov série (ak si to vôbec niekto pamätá po toľkých rokoch). Vo väčšine prípadov ale nezistím nič, na základe čoho by sa dala dlažba identifikovať. Tak prichádzajú na rad moje skúsenosti a ak sa nejedná o „no name“ dlažbu z výpredaja v stavebninách ale je to niečo čo som aspoň raz videl, tak je šanca, že to nájdem. No to je prípad jeden zo sto. Poväčšine nám zostáva už len doladiť niečo čo iné…
“Nie mne stačí už len 5 dlaždíc….”
Keď už je niečo vybrané, čo rozmerovo aj farebne približne sedí k tomu čo hľadáme, tak nastáva znovu ten istý problém, vďaka ktorému prišiel po toľkých rokoch. On potrebuje 5 kusov (v balení je zvyčajne cca 1 m2) a vôbec, ale že vôbec ani o jeden viac….on potrebuje doložiť iba jeden rad. Niektorí ľudia sú proste nepoučiteľní a potom to vyzerá aj takto 🙂
3 dôvody prečo to spraviť inak…
Ako som už vyššie povedal, takéto situácie zažívam takmer každý deň a preto sa vždy povypytujem prečo na rezervu nemysleli vopred a kvôli čomu ju potrebujú až teraz po toľkých rokoch. Tu sú najčastejšie dôvody prečo sa domnievali, že rezervu nepotrebujú:
- Mám dobrého majstra, nič sa nebude prerábať
To je sčasti pravda, pretože je veľa odborníkov, ktorý pracujú s minimálnym odpadom a sám zopár takých poznám. Nikto vám ale nezaručí, že vám nepraskne nejaká rúrka v stene, prípadne, že nezačne tiecť niektorý zo spojov. Vtedy idú obklady dole a to sa málokedy podarí tak, aby zostali všetky kusy celé. - Kúpeľňu robím na 20 rokov, takže je nezmysel mať obklady nazvyš
Áno z tohto pohľadu to vyzerá ako logický argument, ale….nikto nevie čo bude o 20 rokov. Ja sa práve stretávam častejšie s prípadmi, kedy sa vyhadzujú vane z kúpeľní a menia sa za sprchovacie kúty (a nie sú to 20 ročné kúpeľne..), pretože je to teraz modernejšie, šikovnejšie, deti nám už vyrástli a podobne. - Dokúpim neskôr keď mi ho bude treba (o rok, dva…)
Ak ho ešte budú mať v ponuke, prípadne niekde na sklade, tak áno. Ale v tom prípade si odložte minimálne kartónový obal od pôvodnej dlažby aby ste vedeli akú šaržu a kaliber potrebujete a pripravte sa na to, že síce dlažbu zoženiete, ale bude viditeľne svetlejšia/tmavšia či väčšia/menšia od tej vašej. A tak, keď ju po rokoch budete potrebovať, tak to proste bude vidno, že to nie je ono.
